Kto prepracoval PG?
Prepracoval Abdrushin Posolstvo Grálu na vydanie „z poslednej ruky“?
Pre niečo také neexistujú žiadne dôkazy, a dokonca ani žiadny opodstatnený dôvod. Existuje však veľa dôkazov o tom, že Abdrushin Posolstvo Grálu neprepracoval, ale trval na zachovaní obsahu a formy Posolstva Grálu tak, ako ho napísal:
Abdrushinove prednášky
Slová z prednášky v Doznievaní k Posolstvu Grálu „Ja posielam vás“:
„Musíte Posolstvo najskôr sami pochopiť, až potom ho môžete zvestovať iným! A ak chcete Slovo dávať ďalej, robte to v takej forme, akú som vám ja dal! Ponechajte v ňom moju vôľu takú, aká je, a nevkladajte svoju vôľu do podobných slov.“
„Pri zvestovaní môjho Posolstva musíte sledovať výstavbu presne tak, ako som vám ju ja dal! Je v tom chcené múdre vedenie pre ľudské duše túžiace po Svetle.“
„Nemiešajte tiež nič z terajších prednášok s obsahovou časťou začiatku Posolstva, lebo sa to nedá zlúčiť; musia nasledovať za sebou tak, aby sa vytvorili stupne pre správne porozumenie. V poradí prednášok, ktoré som určil, je požadované sústavné dozrievanie, pretože začínam od začiatku doterajšieho porozumenia a stupňujem pozvoľna poznanie tak, že ma v tom ľudský duch môže nasledovať. Potom rozširujem časti stvorenia vždy ďalej a od seba oddeľujem mnohé, čo bolo doposiaľ označené hromadným výrazom, do nových častí, ktoré som predtým nemenoval.“
„S výstavbou môjho Posolstva je spojené tajomstvo všemúdrosti, ktorá pozná ľudských duchov a ich schopnosti oveľa lepšie, než sú toho schopní ľudia. Tejto múdrosti sa musíte bezpodmienečne podriadiť, inak nikdy nedosiahnete to, o čo usilujete!
Nedal som vám Posolstvo preto, aby ste ho dávali ďalej ľuďom iba podľa svojho dobrého zdania, ale požadujem, aby zostalo nedotknuté vo všetkom, čo v sebe skrýva, a čím je! Kto chce pozmeniť najmenší zmysel, najmenšie slovo, i keď s najlepším úmyslom, ten sa previňuje!
Toto je sväté Božie Slovo, na ktorom nesmie človek nič zmeniť, aby si to snáď urobil pohodlnejším alebo prispôsobil ľahšiemu porozumeniu lenivých ľudských duchov!
Výstavba musí zostať takou, akú som vám ju dal. A kto sa ňou pokúša otriasť, musí byť vyradený z milosti podávať ju druhým.“
„Nezaobchádzajte so svätým Slovom tak, ako sa to doposiaľ obvykle dialo v kostoloch a cirkvách. Nevyberajte striedavo časti z prostriedku, začiatku alebo konca, aby ste ich potom vysvetľujúc objasňovali, ale postupujte v tom jedine pevnou cestou, ktorú som vám dal výstavbou. Slovo sa nemá riadiť podľa ľudí, ale všetci ľudia podľa Slova! Lebo Slovo je, ľudia sa však majú iba stať.“
Ak si človek dôkladne prečítal tieto slová, je snáď potrebné niečo viac, aby porozumel dôvodu, prečo musí zostať Posolstvo Grálu v podobe, ako nám ho Abdrushin zanechal?
Slová z prednášky v Doznievaní k Posolstvu Grálu „Pokrivené duše“:
„Terajšie a nasledujúce prednášky sú rozšírením Posolstva! Kto im chce rozumieť, musí poznať Posolstvo. Je to celok, ktorý musí byť dodržiavaný v predpísanom poradí, ak sa má stať pravým poznaním.
Ani jediné miesto nemôže byť vynechané. To je pre poznanie o stvorení veľmi nežiadúce. Komu sa to zdá veľa, ten s tým nemôže byť nikdy hotový. Ale bez takéhoto poznania už viac nie je možný žiadny vzostupu a ani nie je možné žiadne ďalšie čakanie, lebo čas nevedomého bytia už skončil.
Boh, váš Pán a Tvorca, to teraz od vás požaduje! Kto sa od toho vzďaľuje, od toho sa vzďaľuje i Boh! A bez Božej milosti človek nemôže byť. Nezostáva vám žiadna voľba, ak chcete ešte aj naďalej byť, pretože Boh kladie teraz svojím tvorom požiadavky!“
Abdrushinove listy a prehlásenia
Abdrushinov list p. Jozefovi Kovářovi z 10. 1. 1931:
„Celé Posolstvo je teraz už v tlačiarni v sadzbe, aby vyšlo v apríli ako jedna veľká kniha. Bolo pre tento účel osobitne zostavené. Obsahuje tiež prednášky, ktoré doposiaľ neboli uverejnené.
Preklad by preto musel byť robený iba podľa tohoto v sebe uzavretého diela, a navždy zostať v tejto forme.“
Abdrushinove prehlásenie z 26. 10. 1939:
„Na týchto mojich slovách nebolo pozmenené ani to najmenšie. Ešte dnes ich môžeme čítať presne tak ako od počiatku a môžu platiť ako dôkaz a základ mojej odpovede.
Také, aké sú ešte dnes, boli od počiatku. Ak sa u toho alebo onoho človeka posunie alebo zmení vlastné presvedčenie v dôsledku iných vplyvov či úmyslov, tak mi preto nemôže byť vyčítaný akýkoľvek úmysel podvodu.
Z mojej strany sa nič iné nestalo a nebolo nič zmenené, ale všetko zostalo tak, ako bolo, slovo za slovom. A tieto slová sú mojím nezmeneným, plným presvedčením, ku ktorému som nikdy nechcel žiadneho druhého človeka presviedčať, pretože mám z práce samotnej iba radosť a je mi ľahostajné, kto a koľko ľudí potom povie, že je to aj ich presvedčením.“
Abdrushinova vôľa
Nie je známe, že by Abdrushin niekomu povedal, že chce Posolstvo Grálu prepracovať. Ak však tak veľakrát zdôrazňoval, že na Posolstve nie je nič zmenené a ani zmenené byť nesmie, tak pri jeho precíznosti by určite o tak dôležitej veci ako o prepracovaní jeho hlavného diela zanechal jasnú informáciu, podobne ako v iných záležitostiach, napríklad ako v liste z 19. 7. 1938:
1. Všetky mnou udelené obchodné i súkromné mandáty sú zrušené. Len plná moc právnemu zástupcovi Dr. Karlovi Poláčkovi, ktorý je oprávnený vykonávať nariadenia v zmysle mojich pokynov, zostáva v platnosti.
2. Vyzývam všetkých mojich bývalých stúpencov, aby zanechali každé spoločenstvo, každú spoluprácu a každú činnosť, ktorá by sa mohla posudzovať ako pokračovanie mnou vedeného hnutia.
3. Obzvlášť si prajem, aby všetci bývalí príslušníci sídla Grálu na Vomperbergu opustili čo najskôr toto sídlisko alebo jeho okolie.
4. Je nutné vyhnúť sa čo i len náznaku, že hnutie bude pokračovať v akejkoľvek forme.
Tlač Posolstva Grálu v roku 1940
Pre mnohých je fakt, že Abdrushin dal v roku 1940 tlačiť v Čechách Posolstvo Grálu v podobe, v akej ho vydal v roku 1931, neznámy. Pôvodné vydanie knihy však bolo neskôr likvidované a nahradené pozmeneným vydaním „poslednej ruky“ z roku 1949 (8 rokov po Abdrushinovej smrti) s tvrdením, že je prianím autora, aby sa Posolstvo Grálu šírilo už iba v tejto novej podobe. Toto tvrdenie je však v priamom rozpore s Abdrushinovým konaním a úplne ho popiera. Naopak skutočnosť, že Abdrushin dal ešte v roku 1940 tlačiť Posolstvo Grálu tak, ako ho pôvodne napísal a počas celého života vydával, dokazuje, že ho plánoval v tejto podobe šíriť aj v nasledujúcom období. A to aj medzi novoprichádzajúcimi hľadajúcimi; veď existujúci čitatelia knihu už mali.
Poradie prednášok
Ak Abdrushin napísal, že v poradí prednášok je výstavba, s ktorou je spojené tajomstvo všemúdrosti, tak táto výstavba existujúca v pôvodnom Posolstve Grálu nemôže byť súčasne aj v trojdielnom vydaní z roku 1949, lebo tam je poradie prednášok úplne iné. Veď ak máme prísne zvažovať, musíme vidieť, že ak je učivo v školách zoradené v postupnosti jednotlivých ročníkov, nemôže byť rovnako správne, ak by žiaci študovali učivo v poradí tried 1, 7, 3, 6, 2... alebo že výstavba domu vyžaduje určitú postupnosť – najskôr základy, potom oporné múry, a až neskôr je možná nadstavba a nakoniec zastrešenie postaveného. Nikoho zrejme nenapadne, že by sa v tom mohla pozmeniť postupnosť. V trojdielnom vydaní je však poradie prednášok pomiešané a prednášky z Doznievania k Posolstvu Grálu, ktoré používajú rozšírené pojmy a vyžadujú poznanie samotného Posolstva Grálu, ako to Abdrushin viackrát požadoval, sú napriek tomu premiešané už s prvými prednáškami knihy.
Ukážka pozmeneného poradia prednášok vo vydaní z roku 1949 oproti pôvodnému vydaniu knihy z roku 1931: 1, 65, 90, 23, 2, 3, 4, 20, D27, 21, 31, 32, 64, 80, 61, D(2)4, D9, D20, D22, D37, D11, D14, 73, 87, 88, 5, 6, 7, 8... (Písmenom D sú označené prednášky z Doznievania k Posolstvu Grálu)
„Pri zvestovaní môjho Posolstva musíte sledovať výstavbu presne tak, ako som vám ju ja dal! Je v tom chcené múdre vedenie pre ľudské duše túžiace po Svetle.“
„Nemiešajte tiež nič z terajších prednášok s obsahovou časťou začiatku Posolstva, lebo sa to nedá zlúčiť; musia nasledovať za sebou tak, aby sa vytvorili stupne pre správne porozumenie. V poradí prednášok, ktoré som určil, je požadované sústavné dozrievanie, pretože začínam od začiatku doterajšieho porozumenia a stupňujem pozvoľna poznanie tak, že ma v tom ľudský duch môže nasledovať. Potom rozširujem časti stvorenia vždy ďalej a od seba oddeľujem mnohé, čo bolo doposiaľ označené hromadným výrazom, do nových častí, ktoré som predtým nemenoval.“
„S výstavbou môjho Posolstva je spojené tajomstvo všemúdrosti, ktorá pozná ľudských duchov a ich schopnosti oveľa lepšie, než sú toho schopní ľudia. Tejto múdrosti sa musíte bezpodmienečne podriadiť, inak nikdy nedosiahnete to, o čo usilujete!“
Možnosti k úpravám
Prepracovanie takého rozsiahleho diela by v dobe, keď neexistovali počítače, zabralo veľa času. Ešte 26. 10. 1939 Abdrushin vyhlásil: „Na týchto mojich slovách nebolo pozmenené ani to najmenšie... všetko zostalo tak, ako bolo, slovo za slovom.“ a následne v roku 1940 dal znovu tlačiť pôvodné Posolstvo Grálu. Podľa jeho slov a konania je teda evidentné, že dovtedy Posolstvo Grálu nezmenil. Zostalo teda už iba veľmi krátke obdobie, ktoré by také rozsiahle zmeny sotva umožňovalo aj pri ideálnych pracovných podmienkach. Aké však boli jeho podmienky? Abdrushin bol pod dohľadom Gestapa, jeho knihy boli zakázané, jeho zdravotný stav zlý a nakoniec podľahol chorobe z nadbytku sily, ktorá už nemala ku komu prúdiť.
Mohlo by byť „zlyhanie ľudstva“ dôvodom k prepracovaniu Posolstva Grálu?
Ak sa chce hovoriť ako o príčine k údajnému prepracovaniu Posolstva Grálu o zlých skúsenostiach a sklamaní, ktoré Abdrushin zažil na sklonku svojho života, tak je potrebné si uvedomiť, že trpké skúsenosti v podobe zrád v radoch najbližších a niekoľkomesačného väznenia fašistami zažil ešte pred svojím vyhlásením z 26. 10. 1939, že na Posolstve nič nezmenil a ešte predtým, ako dal Posolstvo Grálu znovu vydať v nezmenenej podobe v Čechách v roku 1940.
Rovnako tak sa zabúda aj na to, že o sklamaní z ľudstva a povolaných písal Abdrushin už v prednáške Cudzinec, ktorá vyšla ešte pred prvým vydaním Posolstva Grálu v časopise „Der Ruf“ č.13 (1929). A ak si bol Abdrushin už vtedy vedomý toho, aký je stav ľudstva, a napriek tomu napísal Posolstvo Grálu tak, ako ho počas celého života vydával, hovoriť o údajnom prepracovaní Posolstva Grálu na sklonku jeho života kvôli zlyhaniu ľudstva je cielená lož. Svetlu je vlastné iba budovať. Prečo by mal Abdrushin škrtať celé prednášky a búrať výstavbu, ktorú vo svojom diele vybudoval?
Taktiež je otázne, ako by mohlo pomôcť zmenenie poradia prednášok k tomu, aby im „ľudstvo, ktoré zlyhalo“ mohlo porozumieť. Skôr naopak, tým, že boli neskoršie prednášky vo vydaní z roku 1949 primiešané medzi prvé prednášky, možnosť správneho porozumenia sa značne oslabila. Keď si prečítate vyčiarknuté prednášky a časti textov, budete vidieť, že tieto texty z 99% vôbec nebol dôvod odstrániť preto, že by im ľudstvo zrazu nebolo schopné porozumieť, alebo preto, že sa zlyhaním povolaných znížili možnosti na zmenu, ale že bol na to úplne iný dôvod, ktorý sa tak často opakovanými slovami o zlyhaní ľudstva iba zastiera.
Abdrushin napísal, že zmeniť sa musí človek, nie Slovo: „Slovo sa nemá riadiť podľa ľudí, ale všetci ľudia podľa Slova! Lebo Slovo je, ľudia sa však majú iba stať!“ Prečo by teda mal svoje celoživotné dielo, ktoré napísal v tej najvhodnejšej forme zodpovedajúcej schopnosti chápania ľudských duchov, prepracovať? Veď ľudstvo sa duchovne veľmi nezmenilo ani za 1000 rokov, nie to ešte v priebehu takého krátkeho obdobia, ako sa to chce tvrdiť. Veď všetko vo stvorení sa deje plynulo. Prečo by mal teda Abdrushin svoje dielo tak náhle prepracovať, keď tak nepotreboval urobiť počas celého svojho života, keď prednášky písal a vydával? Chce sa snáď tvrdiť, že Svetlo nedokázalo vidieť aké ľudstvo skutočne je, či pohromu blížiacej sa druhej svetovej vojny, keď to už dávno videli a predpovedali jasnovidci ako Nostradamus?
Fiktívne dôkazy svedčia napokon o opaku
V uplynulých rokoch boli uverejnené a vzápätí vyžiadané naspäť spomienky Jozefa Wágnera na Abdrushina, v ktorých sa mimo iné píše, že ho Abdrushin 12. 8. 1940 požiadal, aby uschoval písomnosti (Schriftstücke), predovšetkým pred nacistami. Publikovanie tejto informácie malo zrejme vytvoriť zdanie, že sa jedná o prepracované Posolstvo Grálu. Životopis p. Wágnera bol však cenzurovaný a bola z neho vypustená zmienka, že tieto cenné spisy, ako ich nazval pán Wágner, mali hrúbku približne 5 cm. To dokazuje, že to určite nemohlo byť trojdielne vydanie, lebo to je hrubšie aj ako kompaktná kniha, nie to ešte keby sa malo jednať o pracovné materiály.
Ďalšie zmeny
Nie iba Posolstvo Grálu bolo zmenené, ale rovnako tak aj iné knihy: „Otázky a odpovede“, knihy z edície „Zaviate doby sa prebúdzajú“... Tieto zmeny sa však už nepripisujú Abdrushinovi, hoci úpravy majú podobný charakter ako úpravy Posolstva. Kto a prečo rozhodol, že napríklad celá posledná kapitola z knihy Buddha bude vynechaná, hoci za života Abdrushina bola s jeho súhlasom uverejnená? Znovu škrtanie a cenzúra nepohodlných pasáží... ako aj v samotnom Posolstve Grálu.
Zaprel Abdrushin sám seba?
Ježišovi bolo zo všetkého najviac vyčítané, že si dovolil povedať, že je Božím Synom. Prečo? Lebo to dávalo Jeho slovám ďaleko väčšiu váhu a vážnosť. Veď inak sú prijímané slová tesára a inak slová Božieho vyslanca. Veď keby Ježiš zaprel, že je Božím Synom, z jeho učenia by sa asi sotva ešte niečo zachovalo. Popretím svojho pôvodu by Ježiš poprel súčasne aj Pravdu, ktorú priniesol, a to samozrejme neurobil, i keď mu to mohlo zachrániť pozemský život. Prečo by to urobil Abdrushin, ktorý slúžil Bohu a nie ľuďom? Veď keď v Posolstve Grálu napísal, že vedenie o Imanuelovi je pre ľudstvo nevyhnutné, prečo by ho odtiaľ potom tak starostlivo odstraňoval? A práve všetky také pasáže, a dokonca aj celé prednášky, boli z Posolstva vyčiarknuté.
„Ako ďaleko vzdialený ukazuje sa ľudský duch od chcenia k vzostupu, keď myslí, že pre neho je úplne ľahostajné, ak vie o Imanuelovi alebo nie...“
„Ja vám však hovorím: Ľudia budú teraz Bohom donútení, aby to prijali, pretože inak nemôžu viac duchovne stúpať. Oni musia o tom vedieť.“
„Tak prichádza v nastávajúcom veľkom obrate svetov bezpodmienečná potreba rozšírenia vedomostí až k bytiu Imanuela, v ktorom sa tento obrat teraz naplňuje!“
(z prednášky Doznievanie k Posolstvu Grálu „Všemúdrosť“)
Ak by ste si všetky takéto cenzurované časti prečítali, zistili by ste, že obsahujú veľmi dôležité slová, ktoré vôbec nie sú nevhodné pre „ľudstvo, ktoré zlyhalo“, ale sú iba nepohodlné a zrejme nezapadali do plánov tých, ktorí sa snažili získať z Posolstva Grálu pozemské výhody. Veď už tesne po vojne bola kvôli ekonomickým výhodám snaha registrovať Hnutie Grálu ako náboženskú organizáciu aj napriek tomu, že je to v priamom rozpore s Abdrushinovými slovami, ktoré napísal hneď v sprievodnom slove v Posolstve Grálu.
Boj temna proti Slovu
Temno sa vždy snažilo bojovať proti tomu preň najnebezpečnejšiemu, proti Božiemu Slovu a jeho zvestovateľovi. Lebo iba Slovo Pravdy môže človeku ukázať cestu ku Svetlu. Vidíte tu ale dnes nejaký vážny boj proti Slovu? Určite nie. Veď knihy sú voľne šírené, spoločnostiam združujúcim sa okolo trojdielneho Posolstva Grálu sa darí... Prečo? Nie náhodou preto, lebo hlavný boj už temno vyhralo? Veď sa pozrite: Zo živého Slova Pravdy prineseného Božím Synom sa stalo dielo nemeckého filozofa píšuceho pod arabským pseudonymom, sila Slova je nepresným a dokonca aj chybným prekladom výrazne oslabená, nebezpečné vety boli zmenené alebo odstránené a najnebezpečnejšie prednášky úplne vymazané. Dnes už dokonca skoro nikto ani nevie, že ich Abdrushin napísal.
Prečo toľko ľudí od Slova odpadlo a pochybovalo o jeho autorovi? Nebude to tým, že tá vnútorná výstavba, ktorú nazval Abdrushin všemúdrosťou, je v Posolstve Grálu úplným poprehadzovaním prednášok celkom narušená, že mnohé vyčiarknuté časti chýbajú a že prepracované trojdielne vydanie, ktoré sa vyhlasuje za Abdrushinovo dielo, nemá už potrebnú silu na to, aby pomohlo ľudskému duchu prebudiť sa z duchovného spánku? Čoho by sa teda malo temno ešte obávať?
Na záver
Žiadny z predložených faktov sa však nemôže rovnať tomu, keď si človek prečíta pôvodné vydanie Posolstva Grálu sám a bude cítiť jeho skutočnú silu. V textoch, ktoré boli z Posolstva Grálu vypustené, bude môcť nájsť nepostrádateľné poznanie, ktoré mu doposiaľ chýbalo a možno dalo priestor pre nesprávne názory, a brzdilo ho tak v napredovaní. Rovnako tak mnohí, ktorí síce bezvýhradne rozoznali v Posolstve Grálu Pravdu (na čo stačí cit), ale pochybovali o tom, kto bol v skutočnosti Abdrushin, nájdu v nezmenenom diele istotu, ktorá im doposiaľ chýbala.
Na záver treba povedať ešte jednu dôležitú vec: Údajne existujúce podklady od Abdrushina pre upravené vydanie „poslednej ruky“ z roku 1949 nikto nikdy nevidel a tieto podklady, na ktoré sa mnohí odvolávajú, zrejme ani nikdy neexistovali. A tak zostáva iba slepá viera tým, ktorí sa s ňou uspokoja, a volia radšej príslušnosť k pozemským organizáciám a veria skôr nimi predloženým tvrdeniam, ako jasným a jednoznačným slovám Pána. Kým však nebudeme žiť podľa Slova, k čomu je nevyhnutné toto Slovo aj v neskrivenej podobe poznať, nikdy nenájdeme cestu do Svetlých výšin. Je to pre nás posledná šanca na vzostup.